Poludnica

Renkontiĝo de E-vojaĝantoj

Enkonduko Aktualaĵoj Interesaĵoj Kalendaro Kulturo

Chata na Grúni

Svet I. SK

Svet II. SK

Dánsko SK

Danlando EO

Ostredok SK

Třeboň EO/SK

Bystrá EO/SK

Ďumbier SK

Poľana

La 50-a ILEI-K.

Halti

Kebnekaise

Šimonka

Vtáčnik

Nepalo (EO)

Nepál (SK)

Ďumbier

Vintra Dubeň

Opäť na Ďumbieri

2017 Ďumbier

Piatkové ráno, 15. septembra 2017, bolo na Čertovici (1.238 m) po daždivej noci vykúpané a svieže. V tomto horskom sedle sme sa zišli s cieľom vystúpiť na najvyšší vrch Nízkych Tatier – Ďumbier. Ja s Mirkom Kováčikom sme boli na ceste už tretí deň napĺňajúc itinerár štvrtej etapy púte po ceste Hrdinov SNP z Telgártu na Donovaly. Z Partizánskeho sa pridal Peter Kapri a Lýdia Vážanová, zo Žiliny Iveta Morgošová a z L. Mikuláša Lýdia Kováčiková, Peter Rybín a Beata Vajsová. Na Lajštroch (1.602 m) sme vybehli svižným tempom bez zastávky a pokračovali na Kumštové sedlo (1.547 m), kde sme mohli vidieť stopy po starej banskej činnosti. Cestou na Králičku (1.710 m) sa cez hlavný hrebeň prevaľovali mraky, ale našťastie z nich nepršalo. Na širokom chrbte Králičky ešte aj dnes vidieť vyťaženú rudu a stopy po starých štôlňach. Po bývalej banskej ceste z Bocského sedla na Králičku vedie turistický chodník so žltou značkou. Spomenuli sme si aj na slovenského maliara Zola Palugayho (1898 – 1935), ktorý tu za záhadných okolností zomrel. V roku 1935 sa ráno 18. septembra vybral zo Štefánikovej chaty na túru a viac sa neozval. Až v júli nasledujúceho roku našiel pastier oviec J. Kozák pod skalným bralom jeho pozostatky. Nachádzali sa len 350 m od chaty. Pochovaný bol 17. júla 1937 v rodných Bodiciach na Liptove.

Skôr ako sme prišli na chatu M. R. Štefánika, zastavili sme sa pri pamätníku pripomínajúcom boje počas SNP. Partizánska brigáda Jánošík, ktorej velil Ernest Bielik, sa presúvala do nového operačného priestoru. Práve tu, pri chate M. R. Štefánika, narazili partizáni na nemeckú jednotku, ktorá prenikla Starobocskou dolinou na Králičku. Príslušníci partizánskej brigády – V. I. Babkin, J. Perichta, Š. Pečeňak, J. Alakša a Š. Šemega tu padli 1. novembra 1944. Na nemeckej strane bolo vyše dvadsať padlých.

Na Štefáničke bolo plno ľudí. Prírodychtivým turistom nezabránilo vystúpiť z dolín sem na chatu ani nie celkom priaznivé počasie na turistiku. Našťastie rýchla obsluha v chate zabránila jej preplneniu. Po občerstvení sme vystupovali do Krúpovho sedla po chodníku, ktorý som ako mladý chlapec pomáhal stavať študentom z Elektrotechnickej Fakulty SVŠT v Bratislave. Po takmer 40 rokoch by si už chodník zaslúžil rekonštrukciu, aby vyzeral tak, ako chodník medzi Ďumbierom a Chopkom. Na rázcestí som sa stretol s Heňom Molnárom, s ktorým sme pred niekoľkými rokmi boli v Antarktíde. Na vrchole Ďumbiera sa mrvilo množstvo ľudí. V posledných rokoch je cítiť blízkosť vysokokapacitnej lanovky na Chopok. Tá, v čase aj nečase, chŕli množstvo turistov, pre ktorých je najvyšší vrchol Nízkych Tatier hlavným cieľom na hrebeni tohto pohoria.

Z Ďumbiera, z nadmorskej výšky 2 043 m, sme sa vracali naspäť do Krúpovho sedla a ďalej až do Demänovského sedla, ktoré je vo výške 1 756 m. Stratili sme takmer 300 m, ktoré sme opäť vystúpili chodníkom na Chopok. Cestou po hrebeni sa občas popretŕhali mraky a bolo vidieť aj severnú časť Nízkych Tatier. Obdivovali sme Krakovu hoľu a spoza nej nesmelo vykúkajúcu Poludnicu, hlboké Ďumbierske kotly s takmer kolmými severnými stenami Ďumbiera. Aj na Ludárovej holi bolo vidieť stopy po banskej činnosti, ba zahliadli sme aj drobné postavičky zberačov brusníc.

Chopok nás privítal surovou hmlou a vetrom. Kamenná chata je zavretá kvôli rekonštrukcii, preto nám neostávalo nič iné len navštíviť drahú Rotundu. Bolo pred 16. hodinou a čašníci už mali záverečnú. Tento výstup sme teda ukončili bez občerstvenia, ale na druhej strane sme niečo ušetrili.

Turistický program „Slovakaj montaroj“ sa blíži k svojmu naplneniu. Ostáva nám zdolať už len Bystrú, Ostredok, Veľký Kriváň a Gerlach.

Ján Vajs